Čas konať! Umelá inteligencia môže zachraňovať životy slovenských pacientov

Pri príležitosti Svetového dňa boja proti rakovine (World Cancer Day, 4. február) pripomínajú pacientske organizácie NIE RAKOVINE, OZ Amazonky, OZ Onkoinfo, spojené spolu s odborníkmi v OnkoAliancii Slovensko výzvu Európskeho plánu boja proti rakovine (Europe’s Beating Cancer Plan) podľa ktorej „má mať každý rovnaké právo na vysokokvalitnú starostlivosť, diagnostiku a liečbu, rovnaký prístup k liekom a rovnakú nádej na prežitie bez ohľadu na to, kde žije.“ Z tohto pohľadu sa stávajú onkologickí pacienti v Slovenskej republike občanmi Európskej Únie druhej kategórie.

V úmrtnosti na onkologické ochorenia sme na chvoste Európskej únie a, žiaľ, výrazne zaostávame aj v porovnaní so susednou Českou republikou. V roku 2023 bola priemerná úmrtnosť na rakovinu na Slovensku vo výške 279 úmrtí na 100 000 obyvateľov. Priemerná úmrtnosť v EÚ bola v tom istom roku 230 úmrtí/100 000 obyvateľov.

V reálnom živote to znamená, že každý rok zbytočne podľahne tomuto ochoreniu o takmer 2 500 slovenských pacientov viac ako je priemer EÚ, čo predstavuje rozdiel 21 %.1 Ročne pribudne na Slovensku viac ako 40 000 nových prípadov rakoviny (udáva Národný onkologický inštitút). Je nevyhnutné, aby sa Slovensko začalo aspoň približovať úrovni zdravotníctva susednej Českej republiky a nezaostávalo na chvoste Európskej únie.

Pacientske organizácie sú rozhorčené z prehlbujúcej sa krízy zdravotníctva, ktorá má z nášho pohľadu zásadný dopad na onkologických pacientov. Ich situáciu nemožno ani v období konsolidácie zdravotníctva odsúvať na druhú koľaj. Každé nádorové ochorenie si vyžaduje okamžitú a prioritnú diagnostiku a liečbu. V opačnom prípade sa výrazne znižujú šance na vyliečenie s dôsledkom zbytočných strát na životoch a výraznej socioekonomickej záťaže systému, spôsobenej dlhodobou liečbou pacientov v pokročilom štádiu ochorenia.

Za najakútnejšiu výzvu pre zlepšenie stavu onkológie na Slovensku považujú pacientske organizácie urýchlené čerpanie finančných zdrojov z Európskej únie vedúce k zavedeniu inovatívnych riešení v zdravotnom systéme.

Štúdia Healthcare Readiness Index (Globsec, 2023), ktorú prezentovali analytici Martin Smatana a prof. Róbert Babeľa v novembri 2024 ukazuje, že vo veľkom porovnaní krajín Európskej únie (za roky 2020 – 2022) sa Slovensko ocitá na chvoste Európskej únie (tretie najhoršie miesto, za Chorvátskom a Rumunskom) vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť na hlavu. Slovensko vynakladá priemerne 1 592 EUR/per capita, kým Česká republika 2 664 EUR, pričom priemer EÚ je 2 955 EUR/per capita, viď. obrázok).2 V situácii finančnej podvýživy slovenského zdravotníctva je teda nevyhnutné strategicky a transparentne využiť finančné zdroje Európskej únie do systémových opatrení.

Ako pacientske organizácie považujeme za dôležité oblasti:

Posilniť preventívne programy

3 až 5 prípadov rakoviny z 10 je preventabilných. Slovensko výrazne zaostáva v investícii do prevencie (investujeme len 1 % výdavkov na zdravotníctvo v porovnaní s priemerom Európskej únie 3,4 %. Vo výdavkoch na zdravotníctvo sme až na 26 mieste v rámci EÚ).

Investícia do prevencie je investíciou do zdravšej a ekonomicky silnejšej populácie. Ako pripomína spoluzakladateľ o.z. NIE RAKOVINE Patrik Herman: „...my pacientske organizácie sa zo všetkých síl snažíme zviditeľňovať preventívne, skríningové programy. Vzdelávaním verejnosti a zvyšovaním povedomia o prevencii a nádorových ochoreniach suplujeme túto štátom nedostatočne financovanú oblasť.“

Skrátiť cestu pacienta od prvých príznakov po začiatok liečby a transformovať onkologickú starostlivosť pomocou najmodernejších postupov a AI

Na Slovensku trvá cesta pacienta od prvých príznakov po začiatok liečby 160 – 180 dní, v Českej republike je to 62 dní, kým v Holandsku trvá cesta pacienta len 28 až 42 dní. „V každodennej praxi čoraz viac pociťujeme, že onkologický pacient je stratený v systéme na svojej ceste za diagnostikou a dosiahnutím liečby. Hoci sa všemožne snažíme pomáhať, vyžaduje si to systémovú zmenu!“ Uvádza prezidentka o.z. NIE RAKOVINE Jana Pifflová Španková.

Včasný záchyt a liečba nádorových ochorení majú kľúčový význam pre celkovú prognózu. Dĺžka cesty pacienta má teda priamy dopad tak na prežitie, ako aj na vynaložené náklady na liečbu pacienta. A práve v tejto oblasti nám po vzore okolitých štátov výrazne môže pomôcť zavedenie riešení s umelou inteligenciou (AI).

Zavedenie AI systémov v zdravotníctve predstavuje transformačnú príležitosť na zlepšenie zdravotnej starostlivosti na Slovensku s potenciálom využitia systému v celom zdravotníctve (od všeobecných lekárov, špecialistov, rádiologických oddelení až po onkológov).

AI dokáže napríklad rýchlejšie a presnejšie detekovať ochorenie, zefektívniť prácu lekárov vytvorením chorobopisu, vyhodnotením anamnézy, upozorním na podozrivé príznaky a odporučiť diagnostický postup či liečbu.

„Dnes, keď je AI pevnou súčasťou klinickej praxe v krajinách s rozvinutým zdravotníctvom a odhad investícií do AI (v roku 2025) sa počíta v stovkách miliárd dolárov, si Slovensko nemôže dovoliť ignorovať nástup do rýchlovlaku tejto technológie v zdravotníctve. Využitie AI má potenciál celoslovensky ročne zachrániť približne 4 604 životov, čím by Slovensko dosiahlo výsledky porovnateľné alebo lepšie ako priemer Európskej únie. Celkový ekonomický prínos tejto iniciatívy sa odhaduje na stovky miliónov EUR ročne (600 – 900 miliónov EUR podľa rôznych výpočtov),” skonštatoval onkológ doc. MUDr. Štefan Korec, predseda OnkoAliancie Slovensko.

Ušetrené financie môže štát presmerovať napríklad na úhradu inovatívnej liečby a diagnostiky. „Na Slovensku nemáme ani po opakovaných apeloch na Ministerstve zdravotníctva SR v štandardoch genomické testovanie pre ženy s rakovinou prsníka, ktoré môžu časť pacientok ušetriť od nadbytočného podávania chemoterapie.” Uviedla predsedníčka OZ Amazonky Dominika Kormanová.